Bratislava, Kostol Zvestovania Pána (františkánsky kostol)

Program Noci kostolov 23.mája 2014

Program ešte nebol zadaný.

Informácie o kostole:

Je v súčasnosti najstarší funkčný kostol na území Starého mesta – Bratislavy. Bol posvätený 24. marca 1297. Na posviacke kostola bol účastný aj sám uhorský panovník Ondrej III. Posviacku vykonal biskup Jakub, vikár ostrihomského arcibiskupa Lodomira (Vladimíra). Prítomní boli aj nitriansky biskup Paskasius, pécssky biskup Pavol, jágerský biskup Teodor a vácsky biskupHaab. O niekoľko rokov neskôr bol ku kostolu pristavaný aj pôvodný stredoveký kláštor, ktorý bol však v 17. storočí kompletne prebudovaný a postupne niekoľkokrát dostavovaný a upravovaný. Kostol a kláštor zohrávali dôležitú historickú úlohu v rámci mesta a tiež v rámci celého Uhorska. Od počiatku tu mala sídlo tzv. Mariánska uhorská františkánska provincia, ktorá bola najstaršou františkánskou provinciou v Uhorsku. Veľakrát počas histórie sa tu konali tzv. provinciálne kapituly a od roku 2007 sa tu každé 3 roky opäť konajú. Viac než 2 storočia boli bratislavskí richtári volení vo františkánskom kostole. Medzi nimi najvýznamnejší boli richtári z rodu Jakubovcov. V roku 1526, 16. decembra zasadal v budove kláštora krajinský snem, na ktorom bol zvolený za uhorského kráľa Ferdinand Habsburg. Jeho syn Maximilián bol 8. septembra v roku 1563 korunovaný v Bratislave a od tohto dňa sa Bratislava stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Po korunovácii, ktorá vždy prebiehala v dóme sv. Martina, sa nový kráľ so sprievodom presunul do františkánskeho kostola, kde z trónu, ktorý mu obyčajne postavili pri severnej stene presbytéria, korunoval rytierov zlatej ostrohy. Posledná korunovácia panovníka sa v Bratislave konala 28. septembra 1830, keď bol za uhorského kráľa korunovaný Ferdinand V., syn Františka II. Kostol s priľahlými kaplnkami a kláštorom vytvárajú unikátny komplex, ktorý v sebe spája architektonické, výtvarné a duchovné umenie rôznych období. Presbytérium kostola je v súčasnosti prezentované vo svojom pôvodnom gotickom výraze so vzácnymi umeleckými kamenárskymi detailami z konca 13. storočia. Na hlavnom oltári z polovice 18. storočia je ústredným motívom vitráž z konca 19. storočia, zobrazujúca scénu Zvestovania s kľačiacou Pannou Máriou a archanjelom Gabrielom v slávnostnom postoji. Po oboch stranách ústrednej vitráže sú pôvodné barokové sochy sv. Štefana, 1. uhorského kráľa a jeho syna sv. Imricha. Loď kostola bola po zemetraseniach, ktoré zasiahli Bratislavu v r. 1586 a 1590, prebudovaná v renesančnom štýle a táto prestavba lode bola ukončená v r.1619. Neskôr bola viac krát premaľovaná a oltárna výzdoba je celá baroková. Centrom najväčšieho barokového oltára v lodi je gotická socha Piety zo 14. storočia, zhotovená z mramoru, pochádzajúceho zo slovinských Álp. Táto Pieta je považovaná za najkrajšiu gotickú sochu v Bratislave. Najkrajším umeleckým dielom neskorého baroka v lodi je kazateľnica z dielne Ľudovíta Godeho, na ktorej nachádzame reliéfy zobrazujúce starozákonný motív Mojžiša, prinášajúceho tabule Zákona a motívy zo života sv. Františka. V 60. rokoch 14. storočia (cca 1367 – 1370) dal richtár Jakub ku severnej stene kostola pribudovať nádhernú gotickú kaplnku sv. Jána Evanjelistu, ktorá patrí k vrcholným dielam gotiky na Slovensku. Ďalšou kaplnkou, postavenou pri sakristii, južne od hlavnej lode je kaplnka sv. Rozálie, pôvodne gotická (1401), dnes s barokovou a klasicistickou výzdobou. Najmladšou kaplnkou je Loretánska kaplnka, nazývaná tiež kaplnka Čiernej Madony, postavená v roku 1708, kde možno vidieť fragmenty vzácnych barokových fresiek. Františkánsky kláštor je v súčasnosti sídlom slovenskej františkánskej provincie Najsv. Spasiteľa. Tu sa po noviciáte formujú mladí františkáni k trvalému rehoľnému zasväteniu a niektorí sa tu pripravujú aj na kňazský stav. Okrem toho tu má sídlo aj františkánske knižné vydavateľstvo Serafín. Pri kostole pôsobí vynikajúca Františkánska schóla, ktorá pozostáva väčšinou z členov rehole ale aj z hudobníčok a hudobníkov z profesionálnych odborných kruhov. Pôsobia a schádzajú sa tu aj iné hudobné spevácke telesá. Pôsobí tu aj ochotnícke divadlo Elzeár. Okrem bežnej pastorácie sú tu sv. omše pre nepočujúcch, pre deti, duchovné obnovy pre rodiny, pre mládež a pre členov 3. františkánskeho rádu. Tu sa koná aj pastoračná starostlivosť o veriacich maďarskej národnosti, ktorí tu denne mávajú sv. omšu a iné duchovné aktivity. V kláštore v súčasnosti žije 19 františkánov.

Kontaktná osoba: Juraj Andrej Mihály OFM